“ZVRÁTENÁ” LOGIKA DAŇOVEJ KONTROLY

PREČO JE TAKÉ ŤAŽKÉ JU USTÁŤ?

Asi niet firmy, ktorá by sa aspoň raz nestala obeťou daňovej kontroly. Pretože daňové kontroly riešime pomerne často, rozhodli sme sa o nich spísať pár postrehov. Nech má každý aspoň základné informácie o tom, čo ho v prípade kontroly čaká.

Prvé, čo si musí každá kontrolovaná firma uvedomiť je, že daňová kontrola nie je férový súboj. Štát a daňový subjekt si v ňom zďaleka nie sú rovní. Nastavením sa daňová kontrola podobá skôr na stredovekú inkvizíciu. Daňový subjekt (obvinený) sa totiž od začiatku považuje za vinného. A pokiaľ daňovú uznateľnosť svojich výdavkov (nevinu) nepreukáže, má smolu. Tento systém štátu nesmierne uľahčuje život a umožňuje mu robiť veci, ktoré by si napríklad v civilnom alebo trestnom konaní nemohol dovoliť. A štát túto výhodu aj náležite využíva. V skratke sa do tá zhrnúť takto:

• na to, aby  daňový subjekt neprehral, musí vyhrať
• na  to, aby štát vyhral, stačí mu neprehrať.

ČO TO ZNAMENÁ V PRAXI?

Hoci má byť štát pri posudzovaní obrany daňového subjektu nestranný a objektívny, predložené dôkazy často jednoducho ignoruje alebo účelovo dezinterpretuje. A označí uplatnený výdavok za nepreukázaný a  neuzná ho. Bez ohľadu na to, či rozhoduje v prvom stupni alebo v odvolaní. Mnohokrát je to frustrujúce. Štát sa ale správa racionálne. Vie totiž, že jediná možnosť, ako sa môže daňový subjekt brániť, je súd. Jedine ten mu môže dať po prstoch. Pri známej dôvere v slovenské súdnictvo však štát – celkom správne – počíta s tým, že väčšina vecí na súde neskončí. Súdiac podľa ochoty našich vlastných klientov podávať žaloby sa domnievame, že to štátu zatiaľ vychádza.

MÁ ZLÝ VÝSLEDOK KONTROLY AUTOMATICKY TRESTNOPRÁVNE DôSLEDKY?

Nie, nemá. Hoci kontrola môže skončiť trestným stíhaním, nepreukázanie daňových výdavkov ešte nie je trestné. Na to, aby sa tak stalo, musia byť preukázané aj ďalšie skutočnosti, predovšetkým úmysel spáchať trestný čin u daňového subjektu. Pri dokazovaní trestnej zodpovednosti je však logika dokazovania obrátená – tentokrát je to štát, kto musí preukázať, že daňový subjekt vedel a chcel trestný čin spáchať.

Otázkou ostáva: Dá sa správanie sa štátu pri kontrolách nejako ovplyvniť? Všeobecnú odpoveď nemáme. Z vlastnej skúsenosti ale vieme, že pokiaľ sa v účtovníctve kontrolovaného subjektu neobjaví nič neštandardné, býva kontrola pomerne bezproblémová. Existujú však veci, ktoré štát vníma ako býk červené plátno. Predovšetkým sa jedná o účtovné doklady od pochybných osôb. Už len jedna faktúra od nekontaktnej osoby (pobyt neznámy, bezdomovec, väzba, výkon trestu …) môže spôsobiť, že štát neuzná ani výdavky, ktoré sú inak úplne oprávnené a legitímne. To isté platí pre účtovné doklady, ktoré sú falošné.

Toto sú jednoducho veci, pri ktorých sa štát mení na skutočného stredovekého inkvizítora a pri ktorých končí každá rozumná debata. Hoci to častokrát nie je fér, je takáto reakcia štátu pochopiteľná. Paušálne neuznanie všetkých výdavkov je pre štát v prípade podozrení to najjednoduchšie riešenie. Ak sa to daňovému subjektu nepáči, nech podozrenia vyvracia na súde …

NA ČO SI DAŤ POZOR?

Ak teda budete niekedy uvažovať o „optimalizácii“ dane, dajte pozor na rôznych neznámych predajcov faktúr a bločkov. Pokiaľ je niekto ochotný predať faktúru alebo bloček Vám, určite ich predá aj komukoľvek inému. No práve v tom je problém. Odkedy sa napríklad pri dani z pridanej hodnoty zaviedol elektronický kontrolný výkaz, má štát okamžitý prehľad o všetkých dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. A jeho počítačové algoritmy ihneď identifikujú všetky podozrivé transakcie a do nich zapojené osoby. Takže ak ste náhodou súčasťou takéhoto reťazca, je veľká šanca, že kontrolóri zavítajú aj k Vám. A logiku daňovej kontroly pocítite na vlastnej koži.

V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kedykoľvek kontaktovať.