Prečítať článok:
Rýchlosť čítania:
Novelou sa mení doba, na ktorú dohody možno uzatvárať a lehota splatnosti odmeny zamestnanca, ktorý pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študenta.
Kým pred prijatím novely, bolo možné uzatvárať dohody aj na dobu neurčitú, po novom možno dohody uzatvárať len na dobu určitú, a to najviac po dobu 12 mesiacov. Dohody uzavreté pred 1. júlom 2014 musia skončiť najneskôr 30. júna 2015.
Zamestnávateľom, ktorý majú záujem zamestnávať zamestnanca dlhšie než po dobú jedného roka, to prinesie značnú administratívnu záťaž, spojenú s častejšou oznamovacou povinnosťou do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne, nielen pri začatí, ale aj pri ukončení dohody.
Novelou sa však aj takýmto spôsobom má poukázať, že dohody sa majú uzatvárať len výnimočne a nie ako náhrada bežného pracovného pomeru.
Ďalšou zmenou, ktorú novela priniesla od 1. júla 2014 je povinnosť zamestnávateľa pri dohode o pracovnej činnosti a pri dohode o brigádnickej práci študentov, vyplatiť odmenu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa práca vykonáva. Ak dohoda začne a skončí v rôznych kalendárnych mesiacoch, pôjde vždy o tzv. pravidelný príjem. O pravidelný príjem nepôjde, ak tieto dohody začnú a skončia v tom istom kalendárom mesiaci. Dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, ktoré vznikli pred 1.júlom 2014 a sú uzatvorené ako nepravidelné, ostávajú nepravidelné až kým neskončia.
Novelou sa mali predovšetkým vyriešiť prípady, kedy dochádzalo k vyhýbaniu sa platenia poisteného a príspevkov na dôchodkové sporenie, alebo odďaľovanie ich platenia. Pred účinnosťou novely bol zamestnávateľ povinný odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za sporiteľov – „dohodárov“, ktorí boli nepravidelne odmeňovaní, až po skončení dohody. Príspevky, odvedené a zaplatené s dlhším časovým odstupom, niekedy až niekoľko rokov, nemohli byť zhodnocované.
Zmeny v odmeňovaní sa nedotkli dohody o vykonaní práce. Naďalej platí, že odmena je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.
Odmena z dohody o vykonaní práce môže byť splatná a vyplatená aj za časové obdobie, kratšie alebo dlhšie ako 1 mesiac, alebo až po vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce môže byť teda uzatvorená na pravidelný, aj na nepravidelný príjem.
I keď definíciu pojmov, pravidelný príjem a nepravidelný príjem, v slovenskom právnom poriadku nenájdeme, ich odlišnosť možno vidieť napr. v iných sadzbách pre odvody. Či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem, určí predovšetkým text samotnej dohody. Ak zamestnanec na základe dohody dostáva odmenu každý mesiac, pričom nie je podstatné, akú vysokú odmenu dostane (napr. v danom mesiaci odpracoval menej hodín, alebo nepracoval vôbec), jedná sa o pravidelný príjem. O nepravidelný príjem pôjde, ak ide o dohodu uzavretú na dobu kratšiu ako jeden mesiac, alebo presne na jeden mesiac. O nepravidelný príjem ide aj vtedy, ak je v dohode dohodnuté, že zamestnanec dostane odmenu až po vykonaní práce, alebo raz za dva, tri mesiace, raz za polrok a pod., a teda inak než raz za mesiac.
Pri dohodách s pravidelným a nepravidelným príjmom, nie je rozdiel v sadzbách veľký, a preto v praxi zamestnávatelia, z dôvodu prehľadnosti a jednoduchšej administratívy, uprednostňujú dohody s pravidelným príjmom.
