Prečítať článok:
Rýchlosť čítania:
Už pár mesiacov je účinný zákon o preventívnej reštrukturalizácii a s ním aj zmena konkurzného zákona. O preventívnej reštrukturalizácii napíšeme niekedy neskôr, dnes nás viac zaujímajú zmeny v konkurze. Mal by o nich totiž vedieť každý štatutár firmy.
O tom, čo je konkurz, tuší aspoň zhruba každý podnikateľ. Len málo z nich sa ale zamýšľa nad tým, prečo vlastne konkurz máme. Pre riadne fungovanie ekonomiky je dôležité, aby v nej existovalo čo najmenej chorých firiem. Teda takých, ktoré nie sú schopné plniť svoje záväzky. Každým dňom, kedy takéto firmy obchodujú, vytvárajú nové dlhy, ktoré nebudú schopné splácať. Do problémov sa tak môžu dostať aj inak zdravé firmy – ich obchodní partneri. Preto konkurzné zákony vo svete bežne ukladajú šéfom firiem povinnosť vyhlásiť na svoju firmu konkurz. A to bez zbytočných odkladov potom ako sa dozvedia, že firma je na tom zle (v úpadku).
Rovnako to platí aj na Slovensku. Akurát doteraz bola v našom konkurznom zákone medzera. A tá umožňovala niektorým chorým firmám sa konkurzu vyhnúť. Až donedávna bol totiž štatutár slovenskej firmy povinný dať svoju firmu do konkurzu len vtedy, ak bola firma predlžená. T. j. zjednodušene vtedy, keď jej záväzky prevyšovali jej majetok. Navyše, záväzky voči spriazeným osobám sa do výpočtov vôbec nezahŕňali. Predlženie však nie je jediná forma úpadku. Firma je v úpadku aj vtedy, ak je platobne neschopná. Teda hoci účtovný stav majetku a záväzkov vyzerá dobre, firme chýba hotovosť a nie je schopná vykonávať platby. Takáto forma úpadku je rovnako toxická ako predlženie. Zákon ju ale doteraz viacmenej ignoroval a štatutárom v súvislosti s ňou neukladal žiadne zásadné povinnosti. Práve to sa zmenilo. Po novom už štatutári budú povinní dávať svoje firmy do konkurzu nielen pri predlžení, ale aj vtedy, ak budú platobne neschopné. A to bez ohľadu na to, ako bude vyzerať ich účtovníctvo. V prípade platobnej neschopnosti dokonca bez ohľadu na to, či niektorí z ich veriteľov budú ich spriaznené osoby alebo nie.*
Podľa nášho názoru sa jedná pomerne zásadnú zmenu. Štatutári toxických firiem, ktorí sa doteraz spoliehali na medzeru v zákone a kreatívnym účtovníctvom dokázali zakrývať predlženie, sa už nebudú vedieť vyhnúť objektívnemu faktu, ktorým je platobná neschopnosť. Pretože firma buď platí alebo nie. O tom, čo čaká štatutárov pre prípad oneskoreného podania návrhu na konkurz sme už písali – pripomenúť si to možno TU.
* Oprava: V poslednej vete 3. odseku máme chybu: záväzky spriaznených osôb sa na účely určenia platobnej neschopnosti na ťarchu firmy nezarátavajú, vyplýva to z ust. § 4 novej vyhlášky č. 197/2022 (t.j. ak sa Vaša firma javí ako platobne neschopná len preto, že dlhujete spriaznenej firme, nič sa nedeje). Za chybu sa ospravedlňujeme.
Značky: konateľ a jeho zodpovednosť, novela konkurzného zákona, platobná neschopnosť a predlženie, úpadok
