Prečítať článok:
Rýchlosť čítania:
Zákon je už účinný
1. februára nadobudol účinnosť tzv. protischránkový zákon. Od zákona štát očakáva zlepšenie kontroly vynakladania verejných prostriedkov a najmä odhalenie skrytých vlastníkov spoločností obchodujúcich s verejným sektorom.
Nový register partnerov verejného sektora
Deklarovaný cieľ má byť dosiahnutý zriadením tzv. registra partnerov verejného sektora. Ide o register osôb, ktoré od verejného sektora prijímajú platby, majetok, zúčastňujú sa verejných obstarávaní, poskytujú na základe zmluvy so zdravotnou poisťovňou zdravotnú starostlivosť alebo nadobúdajú voči verejnému sektoru pohľadávky. K registrovaným osobám patria aj subdodávatelia vyššieuvedených osôb – pokiaľ by mali vedieť, že ich subdodávka sa týka obchodu s verejným sektorom. Z povinnej registrácie však existujú výnimky. Registrovať sa napríklad nemusia osoby, pri ktorých výška platby nedosiahne 100 000 eur, resp. 250 000 eur v priebehu kalendárneho roka. Výnimku majú o. i. aj tí, u ktorých hodnota nadobúdaného majetku nepresiahne 100 000 eur.
Konečný užívateľ výhod – kto skutočne stojí za firmou?
Zápisom povinne registrovanej osoby to nekončí. Snáď najdôležitejšou črtou zákona je povinnosť uviesť aj tzv. konečného užívateľa výhod. Teda ľudovo povedané fyzickú osobu, ktorá za registrovanou osobou stojí. K splneniu tejto povinnosti sú registrované osoby nútené viacerými spôsobmi.
Povinná registrácia
Predovšetkým platí, že registráciu možno vykonať len prostredníctvom tzv. oprávnenej osoby. Napríklad notára, daňového poradcu alebo advokáta. Oprávnená osoba nesmie byť s registrovanou osobou nijako prepojená, pretože pravdivosť údajov musí nestranne overiť (predpokladá sa, že spriatelený notár alebo advokát skutočného vlastníka rád zakryje). A zodpovedná je aj samotná oprávnená osoba. Za zaplatenie pokút spojených so zápisom nepravdivých údajov totiž osobne ručí. Porušenie zákonom uložených povinností má aj ďalšie následky. Ako príklad možno uviesť zánik spôsobilosti štatutára registrovanej osoby vykonávať svoju funkciu (tzv. vylúčenie). Alebo možnosť štátu (obce, vyššieho územného celku) neplniť zmluvu s registrovanou osobou alebo od nej rovno odstúpiť. A ešte k výške pokút. Maximálna výška pokút predstavuje u povinne registrovaných osôb 1 000 000 eur. Pri ich štatutároch a oprávnených osobách sa pokuta môže vyšplhať na 100 000 eur.
Bude to fungovať?
Zdá sa, že zákon by mohol byť účinným nástrojom boja proti schránkovým firmám. Na to, aby bol ale naozaj efektívny, je potrebné jeho dôsledné využívanie zo strany štátnych orgánov. Súčasný stav vymožiteľnosti práva na Slovensku však mnoho dôvodov na optimizmus nedáva.
Ako Vám môžeme pomôcť?
Ak potrebujete posúdiť, či spadáte do okruhu povinne registrovaných osôb alebo ak potrebujete pomôcť s registráciou, pokojne sa nám ozvite. Ak Vás táto téma zaujala a máte k nej akékoľvek otázky alebo pripomienky, budeme radi ak nám o nich poviete.
