Prečítať článok:
Rýchlosť čítania:
Ministerstvo spravodlivosti pripravuje nový zákon – zákon o upomínacom konaní. Cieľom nového zákona je prostredníctvom elektronického konania zefektívniť vymáhanie peňažných pohľadávok a odbremeniť všeobecné súdy od vydávania platobných rozkazov. Najvýraznejším pozitívom prezentovaným v rôznych médiách je zníženie súdneho poplatku o 50 % z jeho bežnej hodnoty.
Jediným súdom, ktorý bude oprávnený na elektronické konanie bude Okresný súd Banská Bystrica. Práve na tento súd budú môcť všetci veritelia podávať návrhy na zaplatenie pohľadávok. Zákon predpokladá osobité náležitosti samotného návrhu len u podnikateľov. Títo okrem tzv. všeobecných náležitostí žaloby a jej príloh, budú musieť predložiť aj vyhlásenie o tom, že nimi uplatňovanú pohľadávku evidujú v účtovníctve a v prípade platcov DPH vyhlásenie o tom, že uplatňovaná pohľadávka je uvedená v kontrolnom výkaze. V tomto konaní však nebude možné uplatniť napr. nárok zo zmenky voči fyzickej osobe – nepodnikateľovi, zmluvne dohodnuté úroky z omeškania, ak tieto presahujú výrazne tie, ktoré vyplývajú zo zákona, a pod..
Ak súd platobný rozkaz vydá, tento žalovanému následne doručuje, a to prioritne elektronicky (len v prípade, ak nemožno doručiť žalovanému elektronicky, doručuje súd poštou). Voči doručenému platobnému rozkazu má žalovaný možnosť podať opravný prostriedok, tzv. odpor. Komplikácia nastáva, ak sa súdu žiadnym spôsobom nepodarí platobný rozkaz žalovanému doručiť. Vtedy má veriteľ v zásade dve možnosti:
a) navrhnúť súdu, aby sa pokračovalo na súde miestne príslušnom podľa sídla/trvalého bydliska žalovaného – vtedy súd zruší platobný rozkaz, postúpi vec na príslušný súd a vyzve veriteľa, aby návrh doplnil tak, aby spĺňal náležitosti podľa Civilného sporového poriadku
b) neurobiť žiadne rozhodnutie – vtedy súd platobný rozkaz zruší a konanie bez nároku na náhradu trov veriteľa zastaví.
Ak sa veriteľ rozhodne pokračovať na miestne príslušnom súde žalovaného, musí súčasne doplatiť súdny poplatok za podanie návrhu na pokračovanie konania vo veci samej.
Veľké rozdiely však nie sú ani v prípade, ak súd platobný rozkaz doručí a žalovaný podá voči nemu odpor. Vtedy súd tiež vyzve veriteľa na vyjadrenie sa a na pokračovanie veci na súde miestne príslušnom podľa sídla/bydliska žalovaného.
Elektronické konanie teda samo o sebe podľa nášho nározu predstavuje len akýsi “medzičlánok”. Ak konanie totižto neskončí len vydaním platobného rozkazu a jeho právoplatnosťou (čo v súčasnosti skončí minimálny počet súdnych konaní), riešenie ďalšieho postupu sa nám efektívne a hospodárne nezdá.
Novinkou, ktorú so sebou spomíný zákon prináša je aj žiadosť žalovaného o plnenie v splátkach. Toto znamená, že ak žalovaný – fyzická osoba nepodnikateľ, počas plynutia lehoty na podanie odporu voči platobnému rozkazu podá túto žiadosť a splní zákonom ustanovené podmienky, súd umožní žalovanému plniť max v 10 splátkach. Veriteľ tak nebude mať inú možnosť len plnenie v splátkach akceptovať, jednorázové plnenie za týchto okolností nepripadá do úvahy.
O tom, či elektronické konanie bude skutočne rýchlejšie, hospodárnejšie a efektívnejšie ťažko nateraz hovoriť. Všetko ukáže prax.
