Prečítať článok:
Rýchlosť čítania:
Nad týmto by ste mali pouvažovať
Vždy nás teší, keď slovenskí podnikatelia rozširujú svoje podnikanie do zahraničia. Je to podobný pocit, ako keď sa v zahraničí darí našim športovcom. Každopádne, s podnikaním v cudzine sú spojené niektoré výzvy. Predovšetkým ide o prostredie, ktoré je pre podnikateľa úplne nové. Iný je tamojší právny poriadok a tiež zvyky a preferencie zákazníkov.
Jednou z prvých otázok, ktorú slovenskí podnikatelia vstupujúci na zahraničný trh riešia je, akou formou začať svoje podnikanie. Majú v zahraničí založiť novú obchodnú spoločnosť (nejakú miestnu obdobu s.r.o.)? Alebo stačí, ak tam bude podnikať spoločnosť, ktorú majú na Slovensku? Napríklad tak, že si v zahraničí zriadi tzv. organizačnú zložku.
My si myslíme, že založenie osobitnej obchodnej spoločnosti v zahraničí je lepším riešením. Tu sú dva hlavné dôvody.
Prvý dôvod – manažovanie rizika
Pretože cudzina je pre podnikateľa novým prostredím, existuje vyššie riziko, že mu niečo nevyjde. Ak tam podniká prostredníctvom svojej slovenskej firmy, prípadné finančné postihy môžu zasiahnuť práve ju. To platí o to viac, ak k problémom dôjde v členskej krajine EÚ. Rozsudky, platobné rozkazy a iné exekučné tituly vydané v jednej krajine sú bez problémov uznávané v celej EÚ. To znamená, že je možné na ich základe viesť exekúciu aj u nás. A reálne sa to aj deje. Ak by ale podnikateľ v zahraničí podnikal napríklad prostredníctvom osobitnej miestnej s.r.o. (vlastnenej napríklad jeho slovenskou firmou), exekučný titul vydaný v zahraničí postihne len zahraničnú, dcérsku firmu.
Druhý dôvod – dane
Určite ste už počuli výraz “dvojité zdanenie”. Práve to je to, čo podnikateľovi hrozí, ak so svojou slovenskou firmou podniká v zahraničí. Podstata dvojitého zdanenia spočíva v tom, že na zdanenie príjmu slovenského podnikateľa si robia nárok dva štáty. SR preto, lebo ide o príjem firmy so sídlom na jej území. Zahraničný štát preto, lebo hoci ide o príjem slovenskej firmy, bol dosiahnutý na jeho území. Slovensko má síce s mnohými štátmi dohody, ako sa môžu podnikatelia dvojitému zdaneniu vyhnúť, ale vyčísľovanie a prepočítavanie dane na tieto účely predstavuje dodatočnú administratívnu záťaž. A nie každý účtovník (slovenský ale aj zahraničný) má potrebné vedomosti na účtovanie zahraničnej firmy alebo príjmov zo zahraničia. To ale nie je všetko. Podnikaním v zahraničí prostredníctvom slovenskej firmy sa možno podnikateľ pripravuje o možnosť úspory na daniach. Ide o to, že mnohé okolité krajiny majú nižšie sadzby firemnej dane. Tieto nižšie sadzby sú však nanič, ak v zahraničí podniká slovenská firma.
Systémy predchádzania dvojitému zdaneniu totiž fungujú väčšinou nasledovne: príjem slovenského podnikateľa v zahraničí sa najprv zdaní v zahraničí tamojšou firemnou daňou. Napríklad 15%. Ten istý príjem sa potom daní aj u nás, avšak len formou akoby doplatku. Podnikateľ z neho doplatí takú časť dane, aby celkové daňové zaťaženie tohto príjmu predstavovalo slovenských 21%. Teda v prípade 15% zahraničnej dane je to 6%. Daňová výhoda z podnikania v cudzom štáte sa tak stráca.
Ukážeme na príklade: slovenská firma vykáže v zahraničí základ dane vo výške 100 000 eur. Tento zdaní tamojšou sadzbou dane 15%, t.j. 15 000 eur. Tento príjem však musí zdaniť aj u nás. A to sadzbou 21%. Akurát si smie odpočítať daň zaplatenú v zahraničí. Takže nášmu správcovi dane odvedie ešte 6 000 eur. Napriek nižšej zahraničnej sadzbe dane, tak firma na daniach nič neušetrila.
Ak by mal slovenský podnikateľ v zahraničí založenú osobitnú s.r.o., patriacu slovenskej matke, problémy vyvolané dvojitým zdanením vôbec nerieši. Účtovanie takejto spoločnosti sa riadi výlučne tamojším právnym poriadkom a je preto jednoduchšie. To isté platí aj pre zdanenie. Príjmy takejto zahraničnej dcérskej spoločnosti daní len príslušný zahraničný štát. A to tamojšou nižšou sadzbou bez toho, aby sa na Slovensku niečo doplácalo. Zisk dosiahnutý v zahraničí sa totiž na Slovensko posiela formou dividendy. A tá je v drvivej väčšine prípadov oslobodená od akéhokoľvek zdanenia.
Samozrejme, každý vstup na cudzí trh má svoje osobitosti. Preto nie vždy dva vyššieuvedené dôvody platia v rovnakej miere. Pre každý prípad však platí, že ak zvažujete rozšíriť vaše podnikanie do zahraničia, neunáhlite sa. Dobre zvážte, akú formu vstupu na cudzí trh zvolíte. Optimálna forma by sa mala zvoliť hneď na začiatku. Kým je zahraničný biznis ešte malý. Ak sa podnikanie v zahraničí rozrastie, prípadný prechod na “správnu” formu je zbytočne komplikovaný a nákladný.
* Právne rady zadarmo? Áno, v našom newslettri! Prihláste sa na jeho odber a dostávajte od nás pravidelne praktické a užitočné rady a tipy.
Značky: dvojité zdanenie, organizačná zložka, podnikanie v zahraničí
