Prečítať článok:
Rýchlosť čítania:
Podľa čoho zistíte, či je určitý právny inštitút úspešný?
Podľa toho, do akej miery ho ľudia využívajú. V našich blogoch sme už spomínali napríklad smutný osud jednoduchej spoločnosti na akcie. Tá mala byť lákadlom pre všetkých startupistov a anjelských investorov, ktorí mali prostredníctvom nej meniť svet. Nestalo sa. Po šiestich rokoch od zavedenia tejto formy v januári 2017, existuje napríklad, v obvode okresného súdu Žilina len 20 (áno dvadsať, stav k 30.12.2022) týchto spoločností. Neúspech jednoduchej spoločnosti na akcie vidieť najlepšie pri porovnaní s desiatkami nudných s.r.o., ktoré vznikajú každý deň. Rovnakým metrom môžeme posudzovať aj inú – pomerne čerstvú – právnu novinku.
Od júla 2022 je účinný nový zákon o riešení hroziaceho úpadku a s ním spojená novela konkurzného zákona. Spomínaný zákon vytvoril nový inštitút, tzv. preventívnu reštrukturalizáciu. Táto by mala byť rýchla, menej formálna a teda účinnejšia ako doterajšie formy riešenia úpadku. Doteraz umožňoval konkurzný zákon reštrukturalizovať nielen tie spoločnosti, ktoré už v úpadku sú, ale aj tie, ktorým úpadok hrozil. Po novom už riešenie hroziaceho úpadku z konkurzného zákona vypadlo. A upravuje ho práve spomínaný nový zákon. O tom, či sa tentokrát zákonodarcom podarilo vytvoriť niečo lepšie, ako bola jednoduchá spoločnosť na akcie, najlepšie vypovedá Obchodný vestník.
K 30.12.2022 nebola povolená žiadna preventívna reštrukturalizácia.
Nedá sa teda neopýtať: prečo naši zákonodarcovia pripravujú riešenia, o ktoré občania a firmy nemajú záujem? Ak by takýmto spôsobom dávala na trh svoje produkty akákoľvek súkromná firma, skrachovala by. Netrúfame si vysloviť všeobecne platný záver o tom, prečo firmy preventívnu reštrukturalizáciu (zatiaľ?) nevyužívajú.
Avšak aspoň za seba môžeme povedať, že nás mätie zbytočná duplicita mnohých ustanovení konkurzného a nového zákona. Tiež nám prekáža samotná filozofia zákona, kedy je hroziaci úpadok potrebné riešiť podľa iného predpisu ako úpadok skutočný. V reálnom živote podniku je totiž hranica medzi hroziacim a skutočným úpadkom častokrát len ťažko zistiteľná (a to tiež len spätne). To znamená, že v mnohých prípadoch budú mať podľa nás podnikatelia problém určiť, podľa akého predpisu svoju situáciu riešiť. Je to nepochybne škoda, pretože práve vzhľadom na podobnosť oboch zákonov mohlo mať riešenie kľudne podobu novelizácie pôvodného konkurzného zákona. Nebola by to síce malá novela, ale aspoň by celú problematiku stále upravoval jeden predpis. A práve to je dôležité – aby občania a firmy určité právne nástroje využívali, musia im rozumieť a musia sa v nich aspoň v základoch orientovať. Zložité, duplicitné a komplikované právne texty len odradia.
Každopádne, budeme ďalej sledovať Obchodný vestník a dáme si tú námahu a preventívne reštrukturalizácie raz za čas spočítame. Možno sa ukáže, že sme sa mýlili.
P.S.: a ešte jedna poznámka na záver: pred účinnosťou novely bolo možné preventívne reštrukturalizovať pri oboch formách úpadku (predlženie/platobná neschopnosť). Nová úprava umožňuje reštrukturalizovať len pri platobnej neschopnosti. Ten, komu hrozí úpadok formou predlženia má teda smolu…
* Právne rady zadarmo? Áno, v našom newslettri! Prihláste sa na jeho odber na stránke vyššie a dostávajte od nás pravidelne praktické a užitočné rady a tipy.
Značky: preventívna reštrukturalizácia, zákon o riešení hroziacehio úpadku
