Prečítať článok:
Rýchlosť čítania:
Účelom zákona je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní zvýšenej ochrany práv spotrebiteľa. Zároveň má spotrebiteľské rozhodcovské konanie pomôcť pri zlepšení situácie s prieťahmi v súdnom konaní. V zmysle dôvodovej správy k tomuto zákonu, potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula aj zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie sa rozmohol výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch.
Zákon upravuje prioritne spotrebiteľské rozhodcovské konanie, status a predpoklady pre výkon činnosti rozhodcu, podmienky pre udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu, disciplinárnu zodpovednosť pre rozhodcu, kontrolu Ministerstva spravodlivosti SR a sankcie za porušenie povinností.
Podľa tohto zákona možno v zmysle § 1 rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátene sporov, či tu právo je alebo nie je. Naopak, ust. § 1 ods. 3 uvádza negatívnu definíciu sporov, ktoré nemožno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to konkrétne:
- spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
- spory o osobnom stave,
- spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí
- spory, ktoré vzniku v priebehu alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.
Zákon zároveň definuje, čo treba rozumieť pod pojmom spotrebiteľský spor. Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom (v zmysle definície podľa Občianskeho zákonníka), vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch, môže len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorá: musí byť písomná,
obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy,
musí obsahovať náležitosti podľa ust. § 3 ods. 3 tohto zákona,
nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu,
jej uzavretím nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
Dôležitou odlišnosťou od zákona o rozhodcovskom konaní, ktorú zakotvil tento zákon, sa týka osoby, ktorá môže rozhodovať spotrebiteľské spory v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcom môže byť fyzická osoba, ktorá je:
- plnoletá,
- spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
- dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo,
- vykonávala právnickú prax v trvaní aspoň 5 rokov,
- spĺňa podmienku bezúhonnosti a dôveryhodnosti,
- úspešne zložila skúšku odbornej spôsobilosti rozhodcu,
- je zapísaná ako rozhodca v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, a súčasne je zapísaná v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, ktorý je na základe povolenia Ministerstva spravodlivosti SR oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory.
Tento zákon teda zaviedol, okrem iného, tzv. licencovanie rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov. Tzn. stále rozhodcovské súdy, ktoré sú oprávnené rozhodovať mimosúdne spory na základe zákona o rozhodcovskom konaní, môžu riešiť spotrebiteľské spory v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní len v prípade, ak získajú osobitné povolenie Ministerstva spravodlivosti SR tieto spory rozhodovať.
Zákon bol v Zbierke zákonov uverejnený ako predpis č. 335/2014 Z. z. a nadobudne účinnosť 1. januára 2015.
